Parodontológia

Označenie parodont pochádza z gréčtiny a znamená „para odontom“ – okolo zuba. Hlavná úloha parodontu spočíva v upevnení zubov v čeľustiach. Preto býva táto štruktúra označovaná ako „závesný aparát zuba“ alebo „podporné zubné tkanivo“.

Označenie parodont pochádza z gréčtiny a znamená „para odontom“ – okolo zuba. Hlavná úloha parodontu spočíva v upevnení zubov v čeľustiach. Preto býva táto štruktúra označovaná ako „závesný aparát zuba“ alebo „podporné zubné tkanivo“. 

Pre pacienta je viditeľnou súčasťou parodontu ďasno, ktoré sa nachádza okolo zuba. Ďalšími súčasťami parodontu sú: cement zuba, ktorý pokrýva koreň zuba, kosť príslušnej čeľuste, v ktorej je zub uložený a periodoncium – priestor medzi koreňom zuba a kosťou. Tento priestor je vyplnený funkčne usporiadanými vláknami z kolagénu. Medzi vláknami sa nachádzajú cievy a nervy, ktoré slúžia k výžive parodontálneho tkaniva. 

Zdravé ďasná majú bledoružovú farbu, celkom vypĺňajú medzizubné priestory a pri podráždení (napr. pri umývaní zubov, parodontálnou sondou pri vyšetrení) nekrvácajú.

Zubný (dentálny) plak je štrukturovaný útvar mäkkej konzistencie, lepivý, nachádzajúci sa na plochách zubov. Topograficky ho môžeme rozdeliť na plak nachádzajúci sa nad ďasnom – supragingiválny a nachádzajúci sa pod ďasnom – subgingiválny. Z približne niekoľko sto druhov kmeňov baktérií sa identifikovalo niekoľko typov, o ktorých vieme, že môžu spúšťať mechanizmy vzniku zápalu ďasien (gingivitídy) a zápalu závesného aparátu zuba (parodontitídy) – tzv.parodontopatogénne baktérie.

Minerály, ktoré sa nachádzajú v sline a tekutine ďasnového žliabku (ďasnového sulcu) môžu viesť k tomu, že zubný plak mineralizuje, teda tvrdne a vzniká zubný kameň. Tento sa môže nachádzať nad ďasnom a pod ďasnom. Väčšinou sa nánosy zubného kameňa nachádzajú pri vývodoch veľkých slinných žliaz, v hornej čeľusti v zadných úsekoch po oboch stranách a v sánke v prednom úseku zvnútra na strane jazyka. Je prvý prístupný bežnému vyšetreniu zrakom, jeho farba je normálne žltá, ale môže byť aj hnedá až čierna. Tvorba a výskyt zubného kameňa je variabilný a individuálny. Podľa nových výskumov zubný kameň ako taký nie je nebezpečný, ale jeho povrch je drsný, čím sa uľahčuje väzba zubného povlaku na zuby, a to zabraňuje jeho dokonalému odstráneniu.

Odstránenie zubného kameňa je preto dôležitou súčasťou v prevencii a liečbe ochorení závesného aparátu zuba. Ak sú ďasná zapálené, odborne tento stav nazývame gingivitída, mali by sme vedieť, ako taký zápal spozorujeme. Zapálené ďasná sú teda tmavočervené, opuchnuté a pri podráždení krvácajú. Zuby môžu byť pokryté zubným plakom, kameňom a zafarbeniami.

V liečbe musíme v prvom rade odstrániť vyvolávateľa. A to je v tomto prípade zubný povlak – plak a zubný kameň. Preto je dôležité dôkladné odstránenie zubného plaku a kameňa z povrchov a plôch všetkých zubov. Toto štádium zápalu je tzv. reverzibilné, to znamená, že po očistení zubov dôjde po určitom čase k zhojeniu ďasien, a tým aj vymiznutiu zápalu.

Pri odstraňovaní povlakov a zubného kameňa môžeme na zuby pôsobiť mechanicky – rôzne ručné nástroje, ktorými sa zuby od kameňa očistia a následne vyhladia. Môžeme pracovať pomocou ultrazvukových prístrojov, kombináciou „ultrazvuku“ a ručných nástrojov, poprípade môžeme využiť tzv. „air-flow“ prístroj, ktorý odstraňuje kameň, povlaky a zafarbenia pomocou prúdu prášku, ktorý je schopný sa dostať aj pod ďasná. Je to šetrná metóda a zároveň tým, že odstraňuje aj zafarbenia, „dobrým“ spôsobom zuby bieli.

Dentonet

Autor: MUDr. Tomáš Siebert

Návrat


Štítky